Kolobežkovanie viac ako dvadsať minút aspoň trikrát do týždňa (do spotenia) má výrazne pozitívne účinky na zdravie. Vtedy patrí medzi takzvané aeróbne aktivity (aeróbny, čiže žijúci len v prítomnosti vzduchu alebo využívajúci kyslík). Je to vytrvalostný pohyb, ktorý vyžaduje zvýšený prísun kyslíka v dlhšom období (vyše 20 minút) a kladie na organizmus zvýšené nároky. To optimalizuje pľúcnu ventiláciu, zvyšuje množstvo a kvalitu krvi, ktorá je schopná lepšie rozvádzať kyslík. Tým sa zlepšuje celková odolnosť organizmu, udržiava stav sviežosti myslenia a pohybu, znižuje riziko poškodenia centrálneho nervového systému a srdcovo-cievneho aparátu.
Na kolobežke sa získava stratená (porušená či narušená) rovnováha organizmu. Punc vytrvalostného fyzického zaťaženia sa zvyšuje v rôznorodom profile trate i jazdou proti nárazom vetra. Na kolobežke sa všestranne aj rovnomerne posilňujú namáhané svaly kostry, šliach, väzív, svalové úpony a kĺbové puzdra, čo pekne formuje postavu. Už po dvesto kilometroch sa spevňujú povrchový svalový korzet chrbtice, posilní sa zdvíhač hlavy, hrudné a chrbtové svaly.
Spevní sa brušné svalstvo a svoje „dostávajú“ svaly horných končatín, najmä deltový, dvojhlavý (biceps) a trojhlavý sval (triceps). Kolobežkovaním sa spevňuje aj svalstvo panvového dna, čo pozitívne ovplyvňuje sexuálnu aktivitu i náležité schopnosti oboch pohlaví, u mužov upravuje prípadné problémy s močením pri ochoreniach prostaty, u žien pri urologických problémoch. Úprava a zvýšenie kvality sedacieho svalstva vytvaruje k spokojnosti ženský i mužský zadok.
Nezanedbateľný vplyv kolobežkovania pocítia rovnomenne aj stehná, lýtka či chodidlá. Pružnosť a sila vysokého percenta svalových skupín nastáva preto, že počas kilometra na kolobežke urobí jazdec až dvesto podrepov.
#kolobezkuj s nami 🙂